Falošná samostatná zárobková činnosť

Falošná samostatná zárobková činnosť je konštelácia, v ktorej samostatne zárobkovo činné osoby alebo samostatne zárobkovo činné osoby pracujú ako zamestnanci, ale sú vyhlásené za samostatne zárobkovo činné osoby. To znamená, že samostatne zárobkovo činné osoby sú v skutočnosti zamestnané, ale sú samostatne zárobkovo činné z daňových dôvodov.

Falošná samostatná zárobková činnosť má svoj pôvod v povinnosti sociálneho zabezpečenia. Pretože keď spoločnosť zamestnáva zamestnancov, musí nielen platiť ich mzdy, ale aj platiť príspevky na sociálne zabezpečenie. V prípade samostatne zárobkovo činných osôb sa tento dodatočný nákladový faktor vynechá.

Aké sú základy nepravej samostatnej zárobkovej činnosti?

Základom pre otázku nepravej samostatnej zárobkovej činnosti sú ustanovenia zákona o sociálnom zabezpečení. Vymedzuje sa v ňom, kto sa považuje za samostatne zárobkovo činnú osobu a kto za zamestnanca. Rozlišovanie sa musí vykonať najmä na základe kritérií týkajúcich sa povinnosti vydávať pokyny, integrácie do prevádzky zmluvného podniku a osobnej závislosti.

Falošná samostatná zárobková činnosť nie je kavalierovým trestným činom, ale správnym trestným činom, ktorý možno potrestať vysokými pokutami. Každý, kto pracuje ako nezávislý podnikateľ, by sa preto mal uistiť, že je skutočne samostatne zárobkovo činnou osobou a nie je v zamestnaneckom vzťahu.

S cieľom určiť, či ide o nepravú samostatnú zárobkovú činnosť, sa vykonáva preskúmanie skutočných pracovných podmienok. Úlohu zohrávajú najmä tieto kritériá:

Pracovný čas a miesto výkonu práce: Má samostatne zárobkovo činná osoba pevný pracovný čas a miesto výkonu práce?

• Pracovné prostriedky: Je samostatne zárobkovo činná osoba vybavená pracovným vybavením od klienta?
  Organizácia práce: Je samostatne zárobkovo činná osoba zapojená do organizácie práce?
  Závislosť: Do akej miery je samostatne zárobkovo činná osoba závislá od klienta?

Falošná samostatná zárobková činnosť sa vzťahuje najmä na samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré pracujú len pre jedného klienta a pri svojej činnosti podliehajú len jeho pokynom. To znamená, že objednávajúca osoba alebo spoločnosť určuje, čo musí samostatne zárobkovo činná osoba urobiť, kedy to musí urobiť a ako to musí urobiť. Toto je klasický prípad nepravej samostatnej zárobkovej činnosti.

Pre samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré pracujú pre klientov týmto spôsobom, je dôležité zaoberať sa touto témou. Pretože v prípade nepravej samostatnej zárobkovej činnosti musia klienti platiť sociálne zabezpečenie samostatne zárobkovo činných osôb a v prípade potreby aj pokuty. Na druhej strane môžu samostatne zárobkovo činné osoby stratiť svoju ochranu sociálneho zabezpečenia a v najhoršom prípade musia platiť dodatočné dane.

Samostatná zárobková činnosť: Pre ktoré povolania sú relevantné?

Na otázku týkajúcu sa dotknutých povolaní nemožno jednoznačne odpovedať, keďže v mnohých odvetviach sa môže vyskytnúť nepravá samostatná zárobková činnosť. Obzvlášť často sú však postihnuté povolania v odvetví IT, stavebníctve, výstavbe podujatí a veľtrhov, v oblasti starostlivosti a v odvetví dopravy a logistiky.

V prípade dotknutých samostatne zárobkovo činných osôb sa odporúča zaoberať sa kritériami samostatnej zárobkovej činnosti a zabezpečiť ich splnenie. To znamená, že sami rozhodujú o tom, kedy, kde a ako pracujú a že nepodliehajú pokynom objednávateľa. Odporúča sa tiež uzavrieť zmluvu, v ktorej sa jasne vymedzuje samostatná zárobková činnosť a vylučuje povinnosť vydávať pokyny.

Takisto môže byť užitočné vyhľadať odborné poradenstvo s cieľom zabezpečiť, aby činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba alebo samostatne zárobkovo činná osoba spĺňala kritériá a aby bolo možné vylúčiť nepravú samostatnú zárobkovú činnosť.

Ako sa môžete chrániť pred obvineniami?

S cieľom chrániť sa pred obvineniami z nepravej samostatnej zárobkovej činnosti by sa samostatne zárobkovo činné osoby mali uistiť, že ich pracovnoprávny vzťah je skutočne samostatne zárobkovo činná osoba. To zahŕňa napríklad schopnosť nezávisle určiť svoj pracovný čas a pracovisko a tiež znášať riziko projektu. Okrem toho by mali zabezpečiť, aby od verejného obstarávateľa nedostávali pokyny a aby ich činnosť bola nezávislá a nezávislá od práce verejného obstarávateľa.

Jedným zo spôsobov, ako dokázať samostatnú zárobkovú činnosť, je vypracovať zmluvu, ktorá upravuje všetky podmienky pracovnoprávneho vzťahu. Zohľadniť by sa mali aj uvedené aspekty. To môže byť tiež užitočné prilákať ďalších klientov, a tým znížiť závislosť na klientovi.

Preskúmanie nepravej samostatnej zárobkovej činnosti môže vykonať daňový úrad, sociálne poisťovne, Nemecká federácia dôchodkového poistenia alebo pracovný súd. Dodávatelia alebo obstarávatelia môžu tiež požiadať o audit (napr. ochrana pred prepustením).

Pri skúmaní nepravej samostatnej zárobkovej činnosti sa skúmajú zmluvy, skutočné pracovnoprávne vzťahy a pracovné podmienky. Audítori musia nájsť a preukázať dôkaz o nepravej samostatnej zárobkovej činnosti. Ak sú splnené tieto kritériá, môže ísť o nepravú samostatnú zárobkovú činnosť:

• Obrat objednávateľa alebo spoločnosti predstavuje 5/6 celkového obratu.
• Samostatne zárobkovo činná osoba trvalo nezamestnávala spolupracovníka, na ktorého sa vzťahuje poistenie.
• Samostatne zárobkovo činná osoba trvalo pracuje len pre jedného klienta (viac ako približne 83 %).
• Samostatne zárobkovo činná osoba je obmedzená objednávateľom alebo spoločnosťou v pracovnom prostredí, ako aj v možnostiach kontroly alebo podnikateľskej slobode.

Ak sú tieto kritériá splnené, možno predpokladať, že toto zamestnanie by ovplyvnilo podnikateľské riziko a že existuje závislosť.

Ak chcete skontrolovať falošnú samostatnú zárobkovú činnosť, môžete si položiť nasledujúce otázky týkajúce sa pracovnoprávneho vzťahu. Ak je možné na tieto otázky odpovedať kladne, môže to mať tendenciu hovoriť proti nepravej samostatnej zárobkovej činnosti:

Môže si samostatne zárobkovo činná osoba rozdeliť a určiť svoj vlastný pracovný čas?
Používa samostatne zárobkovo činná osoba svoju vlastnú značku na externú prezentáciu (napr. vizitky, reklamu)?
Existuje rozdiel medzi úlohami samostatne zárobkovo činnej osoby a stálymi zamestnancami?

• Je samostatne zárobkovo činná osoba oslobodená od pokynov zmluvnej spoločnosti?
• Musí samostatne zárobkovo činná osoba poskytovať pravidelné správy o službách?
• Je pracovisko voľne voliteľné pre samostatne zárobkovo činnú osobu (aspoň čiastočne)?
  Podlieha použitý hardvér alebo softvér kontrole zo strany klienta?

Právne dôsledky nepravej samostatnej zárobkovej činnosti môžu byť závažné tak pre klientov, ako aj pre dotknuté samostatne zárobkovo činné osoby. V najhoršom prípade to môže viesť k dodatočným platbám príspevkov na sociálne zabezpečenie a daní. Samostatne zárobkovo činné osoby môžu byť brané na zodpovednosť a môžu čeliť vysokým pokutám alebo dokonca uväzneniu. Klienti môžu byť tiež povinní platiť, ak sú klasifikovaní ako zamestnávatelia.

Falošná samostatná zárobková činnosť môže mať okrem toho aj negatívny vplyv na imidž samostatne zárobkovo činných osôb, čo môže viesť k strate obchodných partnerov a objednávok. Preto je dôležité, aby ste sa o tejto téme včas informovali a venovali pozornosť správnemu zaobchádzaniu s pracovnoprávnym vzťahom. V prípade pochybností by samostatne zárobkovo činné osoby a klienti mali požiadať o radu právnikov alebo daňových poradcov.